ALEXANDRA BRACKEN: LORE

Môj názor:

Nie som veľký fanúšik kníh, ktoré svoj dej vrhajú do gréckej mytológie. Pocit, prečo by som sa mala vôbec tomuto žánru vyhýbať, vo mne utvrdila práve kniha LORE. Takto na úvod sa priznám, že som vôbec nepochopila hype okolo tejto knihy, keďže dejovo mi skôr pripomínaL wattpad poviedku, ktorá má síce potenciál, ale autor ju svojimi nápadmi len pochováva. Tak na mňa pôsobila táto 500+ stranová kniha, ktorá ma pri kúpe práve uchvátila istými časťami anotácie. Po prečítaní prvých kapitol som však pochopila, že to bude skôr veľký pôrod dostať sa ku koncu. Tak poďme sa krátko pozrieť na to, prečo to nie je najlepšia voľba.

V prvom rade začnime tým, že dej sa odohráva v New Yorku, v súčasnosti. Autorka nás privíta veľmi dobrým prológom, ktorý v čitateľovi otvorí hneď niekoľko otázok: Kto sú postavy? Prečo sa zabíjajú? Ako to, že existujú noví bohovia a prečo zabíjajú starých? a v neposlednom rade, prečo sa to odohráva v New Yorku?! Na všetky otázky dostanete počas deja odpoveď, no ta tú poslednú nie. Myslím si, že je to celkom premrhaný potenciál dobre napísanej fantasy s mytologickým zázemím. New York je to najmenej vhodné miesto pre takýto rozvetvený dej, ktorý mal svoje plusy, ale dokonca aj mínusy. Po prológu sa tak spoznávame s Lore, hlavná protagonistka celého príbehu. Jej jediná povahová črta, ktorá vás udrie do tváre hneď je to, že je neskutočne sebavedomá, teda aspoň sa o to snaží. Dej sa teda začína v nejakej hale, kde sa konajú zápasy a Lore je zrejme jedna z bojovníčok, ktoré sú, takzvane, neporaziteľné. Nuž. Vydané v roku 2021, očakávala by som teda trochu viac mysterióznu postavu, na začiatok. Lore je posledná z rodu Persea. Nikto zo sveta polobohov a bohov netuší, že je na žive a ona sama sa pred nimi schováva. Ako čitateľ tak dostávate trochu mysterióznosti k jej postave, a na odpoveď si teda nečakáte dlho. Totiž. Každých sedem rokov na zem vstúpia bohovia, ktorých zabíjajú polobohovia, aby sa stali novými bohmi. Tento kruh je stále rovnaký, vyvražďované sú aj rody polobohov. Preživšie sú len tie, ktoré sa pridali k Warthovi, ako sa nazýva nový Ares. Večer keď Lore a jej kamoš idú domov v Central parku nájdu zranenú bohyňu Athenu, preto ju odvedú do jej bytu, aby sa o ňu postarali. A tu približovanie deja ukončím. Autorka má rozhodne talent na popisy a opisy, milovala som ich a hltala každou jednou vetou. Avšak jedna vec mi vadila.

Niektoré kapitoly mi pripadali len ako výplne, ktoré nemuseli byť prerozprávané. Častokrát ako čitateľ teda narazíte na to, že čítate skvelé 3-4 kapitoly a potom autorka medzi tieto dobre napísané časti vsunie 3-4 kapitoly, ktoré rozpisujú jednu situáciu úplne zbytočne. Takéto čítanie ma jednoducho z časti unavovalo. Neskôr vám tam pribudnú ešte aj flashbacky, ktoré boli zaujímavé práve tým, že odhaľovali viac zo skoršieho života Lore. Tento krok, hodnotím ako pozitívny, práve preto, že vás to núti si uvedomiť, že charakter Lore bol vystavený situaciám, ktoré z nej urobili relatívne chladné mladé dievča. Avšak, niekedy mi prišli zbytočné.

Okrem hlavného deja je text prešpikovaný skvelým prerozprávaním mytológie, ktorá je úžasne spojená s tým, čo sa tam deje. Príbeh má teda rozhodne pridanú hodnotu, kedy sa dozviete aj mnohé z gréckej mytológie a tak ak ste nadšenci práve do tejto témy, v tomto si prídete na svoje.

Najväčším pozitívom celej knihy boli práve časti, kedy sa postavy venovali intrigám, objasňovaniu skutočností, pravde, ktorá vyšla niekoľko krát na povrch a plánovaniu ako sa kam dostať, ako čo získať a ako koho zabiť. Tieto časti boli ľahké na percepciu, čítali sa ľahko, vtiahnu vás do deja a aj keď možno v istých častiach vám príbeh príde príliš rozťahaný toto ho dynamizuje. To však nestačí. Bohužiaľ, aj keď tieto časti dej relatívne rozhýbu, je to žalostne málo. Kniha má 500+ strán a vedela by som si rozhodne tento skvelý príbeh predstaviť v 300+ stranách, bez zbytočných doplnení, flashbackov a zbytočného spomaľovania deja pridávaním kapitol, ktoré čitateľ nepotrebuje.

Plynule sa presuniem k celkovému nápadu toho príbehu. Mytologická téma vo fantasy príbehoch je niečo čo sa nedá vždy spracovať originálne, avšak nápad toho, že pôvodných bohov nahradíme novými mi prišiel taký prvoplánový, akoby sa autorka vôbec nechcela ani len chytiť potenciálu rôznych povestí, poviedok... urobiť z toho nejakú formu retellingu. Athena ako bohyňa bola naozaj krásne vykreslená, myslím, že čitateľ ocení fakt, že autorka jej dala "temnejší" nádych, hlavne ku koncu. Celé prevedenie tejto témy mne ako čitateľke nesadlo. Nestotožnila som sa s tým, čo mi bolo ponúknuté a ťažko som si na to zvykla. Istým spôsobom sa mi práve v tomto prípade viac pozdávala kniha A Touch of Darkness, kde autorka si vytvorila mesto, ktoré jednoducho reprezentovalo grécku mytologickú kultúru než to, že ju hodíme do New Yorku ako Tieňolovcov.

Romantická linka, nuž v príbehu jej teda veľa nenájdete, v polovici deja dostanete náznak medzi Castorom a Lore, neskôr sa dostávate k tomu, že rozhodne tam medzi nimi má byť chémia, ale úprimne. Necítila som ju tam. Pre mňa boli skôr priatelia než niečo, čo má k sebe cítiť lásku. Autorka veľkú časť príbehu venuje práve mytologickej otázke, preto je romantická na úkor toho dosť potlačená, v konečnom výsledku to nie je ani veľký problém, avšak žiadalo by sa tam toho trošičku viac.

Postavy pôsobia dvojrozmerne. Neexistoval žiaden podnet, ktorý by ma presvedčil o tom, že by boli skutočné. Lore pôsobila príliš dokonalo, častokrát mala klišé charakterové vlastnosti, jednoducho pôsobila ako Mary Sue s príliš prehnanou naivnosťou. Castor, nuž ak by tam nebol ani neviem, že tam vôbec je. Jeho backstory, ktorá sa mala zdať ako smutná a čitateľa má teda možno viac presvedčiť o tom, že naozaj si svoj osud zaslúži, vo mne ako čitateľke nič nezanechalo. Bohovia a polobohovia boli stelesnením priemernosti a aj keď Warth alebo Ares mal potenciál, bol dosť pošliapaný. V konečnom výsledku: Postavy nemastné neslané.

Príbeh má veľa nejastností, na ktoré čitateľ dostane odpoveď pred začatím: príloha, ktorá vám priblíži všetky rody polobohov a potom na konci, ktorá vám ozrejmi KTO kam patrí. Úprimne? Je to vôbec potrebné, prečo to nie je zahrnuté do príbehu? A prečo ak už to tam je, tak to musíme čítať 50x za príbeh? Opakované informácie, ktoré stačilo povedať raz pôsobili únavným dojmom.

LORE má ale aj svoje pozitívne vlastnosti:

• Skvelé popisy, ktoré čitateľa dokážu udržať pri pozornosti.
• Sarkastické poznámky postáv a dialógy ako také boli niečo, čo ma nútilo si to predstaviť ako film, a naozaj to fungovalo.
• Mytologická téma, ktorá bola skvelo zapracovaná do celého deja.
• Intrigy, boje, plánovanie stratégie, odhaľovanie pravdy.
• Námet ako celok.

V závere teda musím povedať, že táto knižka je dobre napísaná. No mne nesadla. Ak by som stála v kníhkupectve a znova sa na ňu pozerala, odložila by som ju späť do police a hľadala inú knižku. Ale nie som tu nato, aby som hovorila o tom, čo by som si kúpila ja. Lore od Alexandry Bracken odporúčam čitateľom/čitateľkám, ktoré hľadajú skvelo spracovanú mytologickú tému, naozaj ich to baví. Určite sa takémuto čítaniu potešíte. Je to kniha, ktorá vás veľa naučí, dokáže vás vtiahnuť do deja a vzbudiť vo vás zvedavosť. Ak nie ste veľmi náročný na charakterové vlastnosti postáv, nezaujíma vás tak veľmi romantika, je toto presne príbeh pre vás. Ak si však idete po romantiku a hľadáte postavy, ktoré sú možno povahovo zložitejšie a chcete ich vnímať viac ako len dvojrozmerne, Lore pre vás rozhodne nebude. Ale kvôli tej mytologickej téme... prižmúrte očko. Je naozaj dobre vsadená do deja.

Knihu hodnotím teda možno trochu prísne, no myslím si, že vyššie hodnotenie by popieralo všetky negatíva, ktoré som vymenovala. Lore tak hodnotím 3 z 5 hviezdičiek alebo 5 z 10 bodov.