Môj názor

Disclaimer: V článku sa môžu vyskytnúť spoilers!

Vitajte pri ďalšej recenzii, dnes to bude pokračovanie mojej obľúbenej Krvavej dedičky, s názvom Červená tigrica. Pamätáte si, keď som povedala, že sa mi príliš nechce do druhého dielu a bojím sa istého sklamania? Nuž, nebola som ďaleko od pravdy, ale rovnako tak ma kniha príjemne prekvapila. Nebude to teda recenzia, ktorá bude absolútne pozitívna a písaná v superlatívoch. Dnes sa na to pozriem kriticky, tak typicky kriticky, ako je u mňa zvykom. Je to druhý diel trilógie a ja som našla veľa prekvapivého, ale rovnako tak aj veľa vecí, ktoré ma znepokojili až miestami sklamali. Poďme sa teda do toho pustiť.

Kde vôbec začať, ja vlastne ani neviem, čo vám na úvod vôbec povedať. Takže, začnem ako vždy dejom, ktorý veľmi rýchlo zhrniem a pokúsim sa veľa neprezrádzať. Niekoľko kapitol sme dejovo v našej známej Cyrilskej ríši a potom z Anineho cisárstva odchádzame do Bregonu, preto, aby ona sama uzavrela spojenectvo s kráľom Bregonu proti Morganyi, ktorá úplne obráti režim a zo spriaznených sa stávajú velebení a z obyčajných ľudí utláčaní a väznení za svoje priestupky voči spriazneným. Ane sa to samozrejme nepáči a tak spolu s Ramsonom sa vydávajú do jeho rodnej krajiny, na ktorú práve on nemá najšťastnejšie spomienky. Okrem Any a Ramsona nám autorka predstavuje aj inú dejovú linku, alebo skôr len odvodeninu od hlavnej linky, ktorá nám viac približuje Linn a yaegera, ktorý hral zaujímavú úlohu v posledných kapitolách prvej knihy. Ja vlastne nemám takmer žiadny problém s dejom ako takým. Odsýpal, veľmi ľahko.

Opisy boli stále tak pútavé ako v prvej knihe, znova som sa zamilovala do prostredia, ktoré bolo opisované a hlavne toho z Cyrilskej ríše a potom aj z Bregonu, ja osobne milujem takéto opisy prostredia. Niekedy obšírne, s každým detailom, inokedy menej obšírne a nie tak detailné. 
Myslím, že do momentu, kým som nespoznala postavu menom Sorsha bol dej krásnym plavením sa od strany k strane. A potom to začalo. Tá postava ma neskutočne vytáčala, že opisy a dokonca aj jej prítomnosť v deji ma extrémne odradzovali od čítania a absolútne som nemala ani len malú motiváciu dočítať kapitoly, kde tá postava figurovala, čo bola takmer každá jedna od polovice knihy až po jej koniec. Zvlášť, ak je to postava, ktorá bola tak neskutočne klišé a over powered. Jednoducho nie, dejovo mi vadila. Druhá kniha nám ponúka množstvo bojových opisov a množstvo krvi - doslova. Poviem to jednoducho. Veľa utrpenia a ešte viac akčných až dramatických scén, ktoré mi z jednej polovice absolútne nevadili a z tej druhej ma priam vytáčali. Neberte moje slová za zlé, ale niekedy je aj málo veľa. A tu toho bolo už príliš. Z niektorých brutálnych opisov ma napínalo, čítali sa neuveriteľne ťažko a častokrát ani neboli potrebné. (Neboli potrebné ani niektoré postavy, ako napríklad Sorsha, ktorá keby tam nebola bolo by to oveľa lepšie.) 

Fajn, kniha je z časti dosť o vojne a taktikách, intrigách a politike celého sveta. To je tá časť príbehu, ktorá mi nevadila. Čo mi však vadilo bolo práve to divné čerpadlo, ktoré robilo z ľudí supermana. Autorka nám síce hovorí, že čerpadlo čo zoberie väčšinou umrie a sila, ktorú predá inému subjektu môže daný subjekt zničiť, je to fajn. ALE prečo tam musela byť tá najhoršia klišé vec, ktorá sa týka záporákov a to Sorsha, ktorej moc je asi tak obrovská ako geomagnetická slnečná búrka typu G2. Jednoducho, záverečný boj s touto postavou a finálne zistenia boli za mňa ohrané a ja som veľmi chcela preskakovať kapitoly a dostať sa ku koncu. Naozaj veľmi.

Okrem klišé boja, tam máme aj klišé motivačné príhovory, ktoré v jednoduchosti, keď vidím otvára sa mi nožík vo vrecku, prevraciam očami, hádžem knihu z tretieho poschodia bytovky. Klišé odpovede vedľajších postáv, ako napríklad: ,,Ja budem bojovať...," ,,Aj ja.." - prečo? Nemám jednoducho rada naťahovanie knihy a rozhodne viem povedať, že tých kapitol mohlo byť o 10 menej a kľudne aj o 15. Vôbec by mi nechýbali. Tam kde bol zbytočný prechod k Linn a jej vnímaniu deja sa mohla vopchať práve hlavná zápletka, ktorá je oveľa zaujímavejšia ako Linnina sebaľútosť a stále nariekanie za matkou, či pripomenutie toho, ako hrozne trpela a čo všetko prežila. Dočítala som sa to tam hádam 50x a nič nové nám tým postava nepriniesla.

Anina naivita bola v tejto knihe neúnosná. Hneď zo začiatku ju istý Seyin pichne do chrbta, Yuri už neverí jej sľubu, že bude dobrou cisárovnou a pri Sorshi.. bože dievča... to je už naozaj úlet. Musím však povedať, že sa mi veľmi páčilo vykreslenie jej moci. Bolo tam veľa pekných momentov, kedy aj keď je dosť silná tak nebola a rovnako tak aj chybovala. Vždy dokážem oceniť, ak je postava aspoň trošku realistická a Ana ako hlavná hrdinka bola. Možno je tu otázka, prečo sa nevyjadrujem k Ramsonovi? No Ramson bol proste Ramson. Jeho charakter mi spríjemňoval cestu týmto príbehom aj celou knihou. Jeho občasné šťuchanie, ale aj vážne momenty boli pre mňa osviežujúce. Jednoducho hlavný hrdina, ktorý mi sadol. Ja osobne milujem postavy takéhoto typu, keď sú sarkastické, majú tendenciu šťuchať do osieho hniezda a majú svoje miesto v príbehu a táto mala dokonca hlavné.

Romantická linka. Radšej vám o nej nič nepoviem, pretože ako sa mi tak páčilo to tak povediac bez bozkové puto v prvej knihe, tak ma sklamala časť kde sa to malo posunúť ďalej. Iste, verím, že v tretej knihe sa ich osudy prepletú ešte viac, no momentálne? Obrovské sklamanie.

Záver? Druhá kniha je pre mňa z 50% veľké potešenie z 50% už menšie potešenie. Koniec koncov, nebolo to zas až také mučenie a predieranie sa stranami, ako som si myslela. Škoda toho naťahovania, škoda tých ohraných pasáži, niektorých dialogických častí, škoda Sorshi. No škoda ako škoda... škoda JEJ otrasného charakteru supermana. Na to, že mala byť niečo ako hlavný záporák knihy bola pre mňa hrozne odfláknutá a predvídavá - jednoducho nezaujímavá. Avšak, brutalita, krv a iné neberiem až tak negatívne. Je tým tá kniha iná. Ana je vlastne stále rovnaká a možno trochu reálnejšia. Ramson to celé podľa mňa drží a preto Červená tigrica bola znesiteľným čítaním, ale aj cez to slabým. Nuž, hádam bude tá tretia knižka dokonalým a veľmi dobrým zakončením celej trilógie.

Trhá mi to srdce, no Červenej tigrici musím dať 3 hviezdičky z 5 alebo 4 bodíky z 10. Nelámem nad touto trilógiou ešte palicu a dúfam, že tretia kniha ma prekvapí ešte príjemnejšie a zatieni druhý diel.