Môj názor

Disclaimer: V článku sa môžu vyskytnúť spoilers!

Dočkala som sa, čakala som dlhé mesiace, kým som do ruky dostala pokračovanie Zlatého puta, čo je nová tieňolovecká séria Posledná Hodina. Dnes vám prinesiem recenziu práve na druhý diel tejto série s názvom; Železné puto. Či to prekročilo všetko, z čoho som bola nadšená v jednotke a ako sú na tom hlavné postavy v deji a či sa niečo pri nich u mňa ako čitateľky zmenilo? To sa dozvieme v tejto recenzii.

Dej sa odohráva na rovnakom mieste, ako v prvej knihe, sme v Londýne a po konci Zlatého puta, ktorý sa mi zdal dosť mätúci som rozhodne chcela vedieť, ako to celé bude pokračovať, ako sa vlastne bude vyvíjať celý ten vzťah Cordelie a Jamesa a ako sa nová skupinka mladých tieňolovcov s kúzelným názvom Veselá zbojnícka družina popasujú s nástrahami, ktoré si pre nich hlavný antagonista, pekelné knieža Belial, pripravil. Prvé stránky knihy nás privítajú veľmi nezvyčajne. Nevrháme sa do dejovej prítomnosti, ale vidíme, akýsi pohľad zatiaľ pre nás neznámeho človeka, ktorý sa ocitá v East End v Londýne a sleduje Jamesa s Cordeliou. Musím povedať, že Cassandra Clare ma rozhodne takýmito časťami, ktoré sa preplietali s pohľadom antagonistu a dokonca aj minulosťou, veľmi milo prekvapila. Zo začiatku sa teda dej zdá celkovo hmlistý, nedeje sa tam nič akčné, práve naopak. Všetci si myslia, že to najhoršie pominulo a pripravuje sa svadba Jamesa a Cordelie. No z tohto omylu čitateľa autorka vytrháva v tej časti knihy, kedy sa u Jamesa začínajú objavovať nočné mory, v ktorých vidí, ako niekto vraždí Tieňolovcov. Akoby to sám zažíval.

Celý príbeh z môjho pohľadu tak viem rozdeliť na tri základné celky. Pohľad antagonistu, ktorého kapitoly sú krátke, ale úderné, pretože v nich autorka opisuje práve vraždy a jeho motív. Pohľad hlavných hrdinov, ktorí sa snažia záhadu vyriešiť. A potom minulosť, ktorou nás sprevádza mnou nenávidená Grace Blackthornová. Rovnako, ako pri Meste Luny aj tu máme detektívnu, vyšetrovaciu linku, ktorá sa prelína z tou romantickou. Nebojte sa, nie je to tak hrozné ako v Meste Luny. Práve naopak. Podľa mňa autorka dokonalo zvládla obe linky, aj keď musím povedať, že tá romantická bola miestami obohratá a isté veci rozhodne nie sú s mojou predstavou romantiky. Dej aj v pokračovaní máme doplnený o akciu, napätie a dokonca aj veľmi emocionálne časti, ktoré ma raz a znova dostali. Milujem spisovateľský štýl Cassandry Clare. Vždy ma dokáže vtiahnuť do deja neskutočným spôsobom a vzbudiť vo mne emóciu aj v tak obyčajnej pasáži, akou bol smútok Cordelie z pravdy, ktorú sa dozvedela od Lilith. Jej opisy sú plné krásnych myšlienok a hlavne, vedela by som vybrať tucet citátov z knihy, ktoré vyšli práve z autorkinej fantázie a absolútne som sa do nich zamilovala. Atmosféra neopísateľná. Opisy ukážkové, dejové línie? Dokonalo prepojené, plné emócii, brutálneho vraždenia a lásky. To akým spôsobom postavy prichádzali na veci, koľko dôkazov zhromaždili a hlavne: konečne sme dostali odpoveď na to, prečo vlastne zbrane v tieňoloveckom svete nefungujú, ale vlastne by fungovať mohli, avšak zrejme to nie je jednoduché.

Dostali sme odpovede aj čo sa týka smrti Jesseho, vieme kto za tým stojí a aké boli jeho dôvody, rovnako tak aj, aké dôvody má na isté veci práve matka Grace Blackthornovej. Tu by som sa ale trochu pozastavila. Autorka nesklamala ani v tejto knihe a zas a znova tu objavujeme všetkými nemilovanú recykláciu charakterov a dokonca, aj istých dejových liniek, ktoré sú však inak formulované a pozmenené. Tak napríklad ku koncu Tatiana hovorí Grace, že keď sa jej nepodarilo zviesť a manipulovať Jamesa, urobí tak so svojim nevlastným bratom Jessem. Grace nesúhlasí a obracia sa na argument, že je to jej brat, čo jej nevlastnú matku nezastavuje. Cíti tu aj niekto iný istú podobnosť v dejovej línii Jacea a Clary? Nemyslím si, že som jediná. Ďalej Anna Lightwoodová, istým spôsobom mi pripomínala takú Isabelle a Aleca dohromady. James bol jednoducho typický Herondale a Lucie mi svojim správaním veľmi pripomínala práve Clary.

Prejdem plynulo k romantickej dejovej linke, ktorá úzko súvisí práve s tou vyšetrovacou. Pomedzi boj s Belialom, hľadaní odpovedí na to, prečo niekto pri úsvite zabíja Tieňolovcov a prečo im záhadne miznú runy, môžeme sledovať vyvíjajúci sa vzťah Cordelie a Jamesa a rovnako tak aj úpadok vzťahu medzi Jamesom a Grace. Hlavní hrdinovia sú v tejto knihe manželmi, majú dosť veľký problém s komunikáciou svojich citov k sebe, čo je dosť nová vec pri Cassandre Clare. No i cez to vidíme, že to medzi nimi iskrí. Vieme, čo k sebe cítia a ako sa k sebe správajú. Priateľské vzťahy sú tu rovnako krásne vykreslené. Máme tu aj pár šteklivých momentov medzi manželmi, ktoré sa rozhodne nedajú označiť za "spicy" scény, ale rozhodne to má nádherný nádych vzrušenia a túžby. Ja by som pokojne Železné puto označila aj ako slow-burn fantasy romantiku, ktorá bola neskutočne dobre zvládnutá, aj keď sa medzi hlavnými postavami nestalo nič vážnejšie, než len dotyky a bozky.
No prejdime k tomu, čo vám chcem nadšene predostrieť. Spomínate si na moje domnienky o milostnom trojuholníku James, Cordelia a Matthew? Áno, môj pocit bol správny. Cassandra nesklamala a priniesla nám znova jeden nádherný milostný trojuholník. Signály preň dostávame v časti, kedy Matt dohovára Jamesovi za Grace, na Tieňotrhu a aj na začiatku, kedy Cordelia omylom pobozká Matthewa (tu mi vypadli oči). Všetko to vyeskaluje až na konci knihy, kde sa dozvieme šokantné veci a ešte šokantnejšie sa to skončí. Takže, ako inak, romantická dejová linka zvládnutá na jednotku.

Čo iné od tejto autorky vôbec čakať! Skvelo sa hrala s pocitmi, skvelo nám čitateľom naznačuje, čo tam je. Navádza nás na správny chodníček odpovedí. Je jednoducho vidieť, že dej je premyslený, že sú tam veci, ktoré jednoducho dávajú hlavu a pätu. Neodbočovalo sa od hlavného deja, všetko k nemu smerovalo, rozuzlilo sa a ukončilo, takým koncom, že sa už neviem dočkať  tretej knihy. Musím vyzdvihnúť každé jedno písmeno knihy, pretože po dosť veľkom prešľape s Tajomnou temnotou sme dostali kvalitnú Tieňoloveckú sériu.

Čo sa týka postáv, tam vám toho teraz už veľa nepoviem. Ale aspoň sa vyjadrím k ich posunu.
Cordelia je naozaj výnimočná postava, fakt že Cassandra nám konečne priniesla postavu, ktorá sa dokáže riadiť svojím vlastným rozumom a má aj nejaké nedostatky navzdory svojmu hrdinskému komplexu, ktorý jej ostal je priam až potešujúci. Hlavná hrdinka má plno nedostatkov a najväčším v tomto diele je práve jej hrdinský komplex a naivita. Podľa mňa sa často až príliš zamýšľala nad tým, ako ju budú za jej skutky vidieť ostatní a tak si odopierala aspoň chvíľu svojho vlastného šťastia. Prišlo mi ale, že Cordelia sa nikdy nehnevá. Nikdy sa na nikoho neurazí, čo mi prišlo trochu zvláštne. Našťastie, musím povedať, že sme videli jej citlivú stránku, dokonca sa u nej objavili aj slzy.
James, jeho hrdinský komplex ani nebudem komentovať, jeho dokonalosť radšej tiež nejdem komentovať a čerešničkou na torte je už len to, že ako jediný dokáže strieľať zo zbrane, ktorá by nemala fungovať. Typický Herondale a ja k nemu v tomto smere nebudem radšej nič hovoriť. Navzdory tomuto bol však zaujímavým charakterom. Rozhodne používal viac rozum v tejto knihe, zohrala v tom úlohu aj menšia manipulácia Grace, ktorá ho neovplyvňovala a tak sme mohli vidieť, že naozaj to s ním nie je tak beznádejné. Tomu rozhodne pripisujem plus. Mala som z neho totiž dojem, že to bude ďalšia recyklácia charakteru z Tajomnej temnoty, konkrétne Juliana, ale nebolo to tak a som za to rada.
Lucie, tam nemám čo povedať, za mňa bola celkom nevýrazná a musím povedať, že to dievča je neskutočne otravne tvrdohlavé a rovnako tak aj hlúpe v niektorých prípadoch. Častokrát mi prišlo, že je stelesnená naivita. Neviem prečo, neprirástla mi veľmi k srdcu a rozhodne by som sa bez nej zaobišla, aj keď bola nejako kľúčová v príbehu, keďže dokáže komunikovať s duchmi inak, než ostatní. Ale samozrejme istým spôsobom, ako príbeh prichádzal ku koncu môžeme vidieť, že sa veľa pri nej zmenilo.
No a posledný ku komu by som sa rada vyjadrila je práve Matthew, parabataii Jamesa, už v prvom diely Zlatého puta sme všetci prišli na to, že má malý problém s alkoholom. No ten problém je väčší než sa zdá. Je to zrejme jedna z tých najrozumnejších postáv v celom príbehu, nehovorím o tom, že perly ktoré on dáva ma nie raz rozosmiali. Rozhodne patrí medzi mojich favoritov. Aj pri ňom vidíme istý osobnostný rast, na začiatku vyzerá dosť neisto a zdá sa, že toho príliš veľa nesie na pleciach. Ako príbeh plynie dozvedáme sa aj o ňom veľa vecí a v istom bode rozumiem, prečo začal piť. Som úprimne zvedavá, ako sa bude jeho charakter rozvíjať ďalej.

Aký je teda môj záver? Železné puto naplnilo moje očakávania a rozhodne sa tam udialo veľa vecí, ktoré príbeh posunuli ďalej. Stále nám ostávajú mínusy, medzi ktoré patrí hrdinský komplex a recyklácia charakterov, ktorá je jednoducho syndrómom dlho trvajúcej série, kedy autorka chce využiť príliš veľa z celého vytvoreného sveta Tieňolovcov. Zmienim tiež kapitoly, ktoré rozhodne boli niekedy takmer nekonečné a ja som to naozaj musela niekedy deliť na malé časti, pretože ma to unavovalo, ale rozhodne ma to nenudilo. Keďže viem, že tretie pokračovanie má vyjsť tento rok v októbri/novembri ostanem tak stále v napätí, pretože ma zaujíma celkový záver tejto série. Cassandra Clare si za mňa napravila reputáciu a veľmi sľubne vyrovnáva váhy nespokojnosti, ktoré vychádzali z Tajomnej Temnoty, ktorá nemala vôbec šťastný priebeh, ani obsahovo. 

Železnému putu dávam tak o jeden stupeň lepšie hodnotenie ako prvému dielu. Nechávam si totiž rezervu k poslednému. Knihu tak hodnotím 9 bodmi z 10 alebo 4,5 hviezdičkami z 5. Teším sa na posledný tretí diel s názvom Chain of Thorns, a ja dúfam, že hodnotenie len vzrastie na plný počet.