Môj názor

Disclaimer: V článku sa môžu vyskytnúť spoilers!

Vítam Vás pri ďalšej recenzii na ďalší skvost medzi knihami. Sama seba sa pýtam, nenabrala som si toho na seba veľa? Je fajn, že sa púšťam do recenzie takej dobrej knihy ako je Duna, ktorá sa teda rozhodne radí medzi najlepšie scifi knihy zo svetovej literatúry. Uvedomujem si presne ten fakt, do čoho sa púšťam. Uvedomujem si, že Duna nie je pre každého a nie každý si z nej odnesie presne tú myšlienku, ktorú tým autor chcel odovzdať. Viem, že možno ani ja som neodhalila ten zámer, bolo by hlúpe tvrdiť, že som na to prišla. Zároveň však ale nemôžem ani povedať, že som knihe nepochopila. To by bolo jednoducho klamstvo. Myslím, že som jej pochopila a myslím, že vôbec to nebolo také hrozné týranie mojich mozgových buniek ako to niektorí zahraniční booktokeri prezentovali. Pohodlne sa teda usaďte a užite si spolu so mnou tento názor na Dunu. ♥

Kniha sa delí na tri časti, takže rozhodne nehľadajte tradičné delenie deja na kapitoly, nie. Dej je oddelený istými výňatkami, ktoré sú rozprávané alebo skôr čítané (sama presne neviem) princeznou Irulán, ktorá sa vám teda nebude zdať dôležitá a vlastne ani nebudete poriadne chápať, prečo do deju takto vstupuje, ale nebojte sa v tretej časti knihy vám to všetko do seba zapadne. Teda, aspoň dúfam. Dej sa odohráva chvíľku na planéte Caladan, ktorá je vedená rodom Atreides, hneď na začiatku sa tak stretávame so všetkými dôležitými postavami, ktoré nás budú sprevádzať príbehom a hlavne hviezdu celej knihy Paula. Spoznávame jeho otca, vojvodu, jeho matku, priateľov aj nepriateľov. Rod sa má z poverenia imperátora presunúť na planétu Arrakis, ktorá je rozhodne dejovo zaujímavejšia než Caladan a to už len preto, že je tak trochu iná, drsnejšia. Pred odchodom na Arrakis sa teda Paul podrobí skúške od ctihodnej matky, ktorá ho má preveriť. Už na začiatku dostávame indície, že Paul nie je tak celkom obyčajný pätnásť ročný chlapec. Má v sebe viac než len všednosť. Aby som Vás však nenudila tým, čo si môžete sami prečítať tak po niekoľkých stranách sa konečne presúvame na planétu Arrakis, ktorá je ako som už spomenula veľmi neľútostná. Nie je na nej takmer žiadna voda, ťaží sa tu isté korenie, ktoré je potrebné vlastne pre celý vesmír a cestovanie ním. Nie každá časť planéty je samozrejme obývateľná. Šľachtický rod Paula prichádza na Arrakis, aby prevzal vedenie po nepriateľkom rode, ktorý samozrejme nespí na vavrínoch a plánuje svoju pomstu. Dalo by sa povedať, že celý dej je popretkaný politikou, náboženstvom, ktoré sa do toho montuje v istých častiach aj istou romantikou a samozrejme odbornými výrazmi a všakovakými strojmi, ktoré jednoducho do takejto scifi patria. Aby som však nezabudla, sme niekoľko, vážne veľa rokov v budúcnosti, kedy ľudstvo kolonizuje niekoľko planét, existuje vesmírne cestovanie, ktoré je veľmi nákladné a samozrejme nie každá planéta je vhodná na obývanie a predsa len sa na nej dá prežiť.

Svet, ktorý autor vytvoril, pretavil do písmen a ponúkol nám čitateľom, aby sme si ho mohli prečítať, nemal jednoducho chyby. V knihe môžete nájsť rôzne výrazy, rôzne myšlienkové pochody, rôzne zaujímavé nápady, ako napríklad, Arrakis ako planétu urobiť vľúdnejšiu a obývateľnejšiu. Podstatnou zložkou celého deja je ale práve politika, ktorá sa úzko prelína práve s náboženstvom na Arrakise, ktoré predstavuje istá ľudská populácia nazývaná Fremeni. Títo ľudia sa odlišujú svojim vzhľadom a zároveň aj vierou, ktorú si neskutočne ctia a riadia sa podľa jej pravidiel. Dokážu na planéte pohotovo prežiť a prispôsobiť jej život. Ja sama neviem, či som to správne pochopila, ale majú to byť teda pôvodní obyvatelia planéty. Náboženstvo teda do príbehu vnáša istú záhadnosť, ktorá je práve spätá s hlavným hrdinom Paulom, ktorý sa o sebe dozvedá, že je veľmi podstatným článkom práve v tejto viere a v plánoch sesterstva Benegesseritiek. Aby som to zjednodušila, je tam proroctvo, ktoré hovorí, že medzi nich príde niekto kto ich povedie a splní účel, ktorý je stanovený budúcnosťou, a tým niekym je práve náš hlavný hrdina. Takže sa vrháme do popisovania intríg, plánov a vojenských stratégií, ktoré strpčujú život práve rodu Atreides. Aj keď sa počas toho ako čitateľ číta knihu zdá, že rod nemá takmer žiadnu šancu na znovuobnovenie vlády na Arrakise po smrti Paulovho otca, vidíme skvelé pasáže a úžasné myšlienkové pochody Paula a aj iných postáv, ktoré v zápätí aj samé logicky objasnia a vysvetlia, prečo to robia. Paul sa teda ocitá medzi Fremenmi, kde sa nakoniec aj prispôsobí ich životu ale nezabúda na svoj pôvod. Tu stretáva Chani. Mladú Fremenku, ktorú stretával vo svojich snoch. (Treba podotknúť, že Paul má jasnozrivé sny.) Naozaj Vám nechcem prezrádzať dej a tak ak chcete vedieť viac budete si to musieť sami prečítať.

Vyjadrím sa ale k samotnému odsýpaniu deja, ktoré bolo neskutočne príjemné. Všetko malo svoj poriadok, všetko malo svoje miesto. Bolo to čisté, pútavé dokonca vo viacerých veciach obohacujúce. Čo jednoducho chválim. Opisy mi prinášali neskutočný čitateľský zážitok, dialógy medzi postavami boli výborné, až ukážkové. Čo viac si želať od klasickej scifi literatúry, všakže?

Bolo to pre mňa veľmi príjemné čítanie, ktoré malo dokonca pre mňa aj nejakú výpovednú hodnotu, čo je rozhodne veľkým plusom. Duna nie je rozhodne čítaním pre kdekoho, ak ste v minulosti nemali skúsenosť s náročnejším čítaním bude to pre vás zrejme viac utrpenie ako zážitok. Bude sa vám to zdať zmätočné a vlastne poriadne sa v tom nebudete vedieť orientovať. To ale nemusí platiť pre každého, nikdy som nemala skúsenosť s niečím takýmto. Myslím, že séria Labyrintu sa rozhodne nedá porovnávať s Dunou, aj keď obe patria do scifi žánru a obe majú rovnakú výpovednú hodnotu aj keď s veľkými rozdielmi, a tiež jedno je rozhodne menej náročnejšie. Ak však máte radi výzvy, rozhodne choďte do tejto knihy. Bolo pre mňa zaujímavé čítať tak odlišné dielo, od toho, čo všetko prešlo mojimi rukami aj očami. Všetky tie odborné názvy, planéty, cudzie výrazy a náboženstvo, ktoré bolo rozhodne veľmi ťažkým orieškom. V samotnej knihe máte mnoho prepojení medzi reálnym svetom a fikciou, je tam veľa inšpirácii v rôznych kultúrach, čo je neskutočne zaujímavé po dejovej stránke, ale rovnako aj po bádateľskej časti vašej mysle. Rovnako tak aj boj o každú kvapku vody na Arrakise je niečo, čo mi dalo obrovský reality check, pretože o niekoľko rokov takto o vodu budeme bojovať možno aj my.

Kniha čitateľa rozhodne núti sa zamýšľať nad rôznymi situáciami. Veľa pasáži vo mne vzbudzovalo napätie, zamyslenie, strach a dokonca aj smútok a rozhodne sa tam objavil aj hnev a znechutenie. Ale k poslednému bodu ešte prejdem. Dej a autorský štýl je tak obrovskou prednosťou tejto knihy.

Postavy, rozhodla som sa pre vytiahnutie troch, ktoré ma zaujali a myslím, že sú rozhodne podstatným ťažiskom v celej knihe. Táákže. Začnem netradične.
Chani je postava, ktorá sa v príbehu objaví neskôr, ale za to veľmi úderne. Viem ju charakterizovať ako veľmi odvážnu, musím povedať, že aj múdru a odhodlanú ženu, ktorá vie čo robí, ako to robí a prečo to robí. Zároveň je aj pokorná, milá a čo je rozhodne pre mňa podstatné je to, že je dôležitým pilierom a dokonca až kotvou, ktorá drží v istých častiach Paula na nohách, aj keď... no... prídeme k tomu. Samozrejme je Fremenka, takže je verná tomu čo robí a samozrejme prežitie na Dune je rozhodne veľkým plusom. Avšak, povedala by som, že je v istom uhle nepriebojná, lebo vlastne je nám prezentovaná dalo by sa povedať veľmi sebavedomo a dokonalo. Zdanie ale klame a rozhodne som s ňou spokojná. Možno taká zaujímavosť, ktorú som nespomenula, je práve to, že má modré oči bez bielka, čo je istá genetická reakcia na korenie, ktoré sa nachádza na planéte.
Jessica, matka Paula, dobre poviem, že za mňa bola v istých pasážach nevýrazná a zo začiatku mi prišla v istých bodoch submisívna. Jednoducho si plnila svoje poslanie, ktoré neplnila do bodky tak ako jej bolo určené, čím rozhodne predstavovala akýsi prejav vzdorovitosti, ale tiež som v nej videla dosť veľa ambicií, ktoré samozrejme do bodky splnila neskôr. Rozhodne bola zaujímavou postavou. Bola to taká typicky netypická matka. V istých momentoch mi prišla málo citlivá, v ďalších prehnane opatrná. Niekedy mi prekážala, inokedy zasa nie. Povedala by som, že bola v pohode. Sprevádzala Paula celý dejom a aj keď ona mala isté pochybnosti stále pri ňom zotrvala. Ako každý rodič. Tiež nemôžem povedať nič zlé.
Poďme ale na hviezdu celej knihy.
Paul Atreides. Pätnásť ročný chlapec, ktorý na svoj vek je viac než len vyspelý a jeho myšlienkové pochody a dokonca aj vyjadrovanie predchádza všetky pätnásť ročné postavy, ktoré som mala možnosť kedy spoznať. Mal úžasné postrehy, dobré otázky, ktorými posúval dej, vysvetľoval nezrovnalosti, ktoré som mala. Je vlastne vyvoleným, tzv. by som povedala niečo ako nový Spasiteľ, v náboženskom chápaní samozrejme, je jasnozrivý a jeho schopnosti sa dejom prehlbujú, rozširujú rovnako ako jeho charakter. Bol mi neskutočne sympatický, vplýval na mňa úžasne a potom v tej tretej časti, bum. Obrovský obrat charakteru jeho postavy, ktorý ma rozhodne znechutil. Paul mal toľko moci, ktorú nadobudol pri Fremenoch, že mu rozhodne veľmi stúpla do hlavy a veľmi hrubo to aj ukazoval ku koncu. Myslím, že tuším o čo šlo. Podľa mňa ide presne o to, že ak dostanete príliš veľa moci, podľahnete jej natoľko, že máte na očiach klapky cez ktoré nejde vlak a prinášate tým skôr utrpenie ako radosť. Čo je z hľadiska náboženstva v tejto knihe nebezpečné. Našťastie, jeho vľúdny a sympatický charakter neodišiel úplne, prejavoval sa pri Chani, sem-tam aj pri matke a pri ďalších verných ľudoch, ktorých považoval za priateľov. To ho ako tak držalo, ale tiež nie úplne. Z nevinného sympatického chalana sa stal neľútostný, nekompromisný, namyslený, zaslepený mocou muž, s ktorým som mala vážny problém. Zaslepila ho rozhodne moc a rovnako tak aj pomsta. V istom rozmedzí to chápem, má to svoju logiku. Rozhodne tlak na tak mladého človeka, ktorý ma mať istú úlohu v, povedala by som, zmene celého ľudstva a jeho poslanie je natoľko veľké, že ani on sám tomu najprv nerozumel. Tak viem si predstaviť, že taký obrat je drastický a s povahou človeka to urobí veľa, hlavne ak sa od neho očakáva veľa. Na druhej strane prečo? Vidí akési cesty ktorými sa môže vydať, je to naplánované tak to má byť, ale predsa len. Je to budúcnosť, dá sa ohýbať alebo nie? Musel sa stať takým, akým sa stal? Pre dej rozhodne musel. Musím ale oceniť, že konečne vidíme ako sa z hrdinu stáva zloduch a to je úžasné, aspoň za mňa.

Mojim posledným bodíkom už v tak dlhej "recenzii" bude tá vedľajšia vec, ktorá ale je malinko podstatná od istej časti príbehu a to je láska. Chani a Paul. Tí dvaja sú spolu úžasní. Dvaja silní ľudia, ktorí majú k sebe isté puto, ktoré je zosilnené aj láskou? V deji, kde ide o boj, moc, náboženstvo, istý cieľ a prežitie v krutých podmienkach Arrakisu? Som tu pre to a rozhodne si poprosím takých momentov viac v pokračovaní. Ja osobne by som nepovedala, že je to romantika, na ktorú by sme boli zvyknutí. Je to romantické, je to milé, je to krásne, ALE nie je to pre dej to hlavné, teda aby som sa správne vyjadrila nie je to tým hlavným pilierom, na ktorom stojí dej. Ale rozhodne musím povedať, že je tam chémia. Cítila som ju tam a prijala som ju celým svojim srdcom.

Záverom, čo vám poviem? Knihu som si kúpila kvôli filmu, tomuto novému samozrejme. Moje srdce zapišťalo po odpovediach, keď som ho videla, zapišťalo po viac ako len 2 hodinovom strihu s hercami. A ja som dostala skvelý dej, odpovede a veľa zaujímavých informácii. Za čo musím len a len poďakovať. Kniha bola rozhodne veľkým challengom pre mňa. Myslela som si, že budem pri nej trpieť, ale netrpela som. Užila som si ju, prečítala každučké jedno slovo, predstavila si každý jeden opísaný detail a emóciu. Jednoducho úžasné. Jeden veľký reality check, ktorý sa týkal planéty a jej vody ma udrel do tváre neskutočnou silou. Rôzne myšlienky, ako urobiť z planéty krajšie miesto boli neskutočne inšpirujúce. Náboženstvo bolo brutálne prepracované a prenieslo ma do úplne inej sféry, ktorou si prechádzali aj postavy. Tie všetky boje a intrigy ma tak neskutočne vtiahli do knihy, že som prestávala dýchať.

 Kniha má zaslúžené miesto v mojej knižnici. Má zaslúžené, právoplatné miesto v mojej pamäti ako najlepšia scifi tvorba, akú som kedy držala v rukách a mohla prečítať. Neskutočné. Ťažšie čítanie, ale stojí za to. A ja vám ho všetkými desiatimi odporúčam. Hodnotenie je tak jasné: 10 z 10 alebo 5 hviezdičiek z 5.