J. LEVINSKI: IBA SEKUNDA

Môj názor:

Presne táto kniha je dokonalým príkladom toho, prečo by príbehy z nemenovanej platformy mali na nej aj naveky ostať a zbytočne sa netlačiť do knižnej podoby. Iba sekunda je dôkazom ako nepísať romantiku, v ktorej ma figurovať dejová línia hokeja a mafie.

V úvode tejto recenzie však začnem nepatrnou pochvalou. Musím uznať že autorka napísala nádherný prológ, avšak to je jediné pozitívum na tejto knihe. Takže, krásne, škoda že 99% je len zbytočná vata plná nudných, statických opisov, obrovského počtu chýb, českých, nespisovných výrazov, zložitých vetných konštrukcií, na ktorých by si vylámal jazyk aj ten najlepší prednášajúci slovenských textov. Text bol tak ťažkopádny, absolútne nečitateľný. Neprečítala som jedinú kapitolu, aby som sa nepozastavila nad tým, čo týmto vlastne básnik chcel povedať. Bohužiaľ, práve toto z tejto knihy robí nečitateľný horor, ktorý mi ešte do dnes spôsobuje tik v oku, keď vidím to červené more chýb.

A teraz prejdem k deju, ktorý ma absolútne sklamal. Očakávala som, že táto kniha bude naozaj dobrým romantickým, hokejovým bangerom. No namiesto toho som dostala klišé, nezáživné čítanie s otrepanými zápletkami a nedostatočným rozuzlením, zbytočnými spomienkovými vsuvkami. Takže na to, že sa máme pohybovať medzi tanečnou školou, hokejom a mafiou sme sa z týchto troch pohybovali v týchto sférach okolo 40% celého príbehu, z toho v hokejovej a mafiánskej ani nie čisté percento. Čakala som opisy plné hokejových zápasov, čakala som vtipné momenty na tréningoch, vlastne som čakala všetko, čo k takému športu patrí a nedostala som takmer nič. Len chabý opis zápasu. Takže hokejová časť za mňa nesplnená.
Tanečná časť, rovnako tak, zbytočnosť nad zbytočnosť.

Mafiáni - doteraz nechápem ich motiváciu, prečo sa vôbec tak veľmi chceli dostať k Siriusovi a prečo on vlastne s nimi si niečo začínal. Okay, hovorí, že je to kvôli otcovi, lenže za celý príbeh nemáme ani jedinú zmienku o tom, že by jeho otcovi na ňom vôbec záležalo, Sirius sa s ním poriadne ani nekontaktuje, ale všetky veci záhadne musia ísť cez neho. Za mňa nedostatočne rozvité, nevysvetlené len prvoplánovo vhodené. Zbytočné. Bez tejto linky, by ten príbeh dával rovnaký zmysel. Nulový.

Autorka má čitateľa za úplne hlúpeho a nechápajúceho jedinca, keďže mu potrebuje podsúvať pod nos aj tie najbežnejšie činnosti postáv. Pardon, ale ja naozaj nepotrebujem čítať takmer polovicu strany o tom, ako sa Wafley balí do krabíc - čo mi konkrétne tá scéna mala dať? Čo mi mali dať takmer všetky nepodstatné činnosti v tejto knihe, ktoré boli pre dej zbytočné? Len ma zbytočne brzdili a brzdili aj umelo príbeh. Dynamika takmer nulová. Za celých 334 strán, čistého textu, sa dej vôbec nikam nepohol, ani sa nezaplietol, nerozuzlil, nepokrútil, nevysvetlil.
Zahrnuté spomienky písané kurzívou ma nikam nedoviedli a rovnako tak dej ani nevysvetľovali, dokonca, ani nepribližovali. Doteraz nechápem, prečo vlastne sa Wafley dala znova dokopy so Siriusom a aby mi vydaná kniha diktovala, že mám ísť na nejakú pochybnú stránku a čítať to čo sa stalo v inom spin-offe, tak to je naozaj extrém. Prečo to nemám vysvetlené v knihe, prečo tu nemám spomienky na ich vzťah spred tých štyroch rokov? Oveľa viac by som chápala motiváciu, takto som nechápala motiváciu a dokonca ani samotné postavy. K tomu sa ešte dostanem.

K postavám som si za celý príbeh nevytvorila žiadny vzťah. Boli absolútne prázdne a bez duše. Ploché. Sirius je absolútnym prototypom knižného športovca - obmedzený, nadržaný, nervný, egoistický, manipulatívny absolútne ničím originálny. Plus ako bonus, pretože toho nie je málo, ho autorka zaškatuľkuje ako tupého, s predsudkami chlapa, ktorý keď vidí iného muža tancovať okamžite musí byť inak orientovaný a nezabúda to svojej priateľke pripomínať. Gratulujem, okamžite odpísaný a vyškrtnutý zo zoznamu akceptovateľných hrdinov.

S Wafley som sa nedokázala stotožniť na žiadnom leveli, stratila moje sympatie hneď na začiatku. Totálna egoistka, nevyspelá, uplakaná, hysterka a poriadne naivná s obrovským úpadkom vlastného rozumu. Gratulujem, 10 ročné dievčatko v tele 20 ročnej ženy. Úlet.
V podstate tak na tom bola aj chémia medzi nimi - nulová, na bode mrazu, umelo tvorená.
Chápem, že hlavnou myšlienkou malo byť, že aj keď sú ľudia dospelí to neznamená, že sa všetci aj tak správajú. Ale, aby sa 20 ročné dievča, ktoré študuje na vysokej škole správalo ako nevyspelé 10 ročné malé dievčatko, tak to je za mňa extrém a niečo také je už vôbec pod hranicou reálneho vnímania postáv. V kuse za niečo plakala, všade videla len seba a vyťahovala povestnú victim kartu. No a najviac ma zabil rozhovor s jej najlepšou kamoškou:

"Za to môže sex."
"Čo?"
"Vymýva ľuďom hlavy."
….
"...sex ľuďom zatemňuje mozog, skresľuje úsudok, dáva ružové okuliare…" (s. 52)

Toto rozhodne nie je konverzácia, ktorú by medzi sebou viedli 20 ročné kamarátky a už vôbec nie na takomto detskom princípe. A čo je vrchol celého tohto počinu, že Wafley tomuto celému verí a naozaj si myslí, že ak s niekým bude mať sex tak jej to naozaj skresľuje úsudok. Prosím? Ja čítam romantickú knihu alebo konverzáciu detí v šiestej triede na základnej škole, ktoré práve objavili tému sex? Čo je viac než len poburujúce, je práve to, že Wafley takto naivne verí všetkému a keď sa jej niekto snaží otvoriť oči všetko ide jedným uchom dnu a druhým von. Naozaj? Mám pocit, že toto dievča nemá ani len základy kognitívnych funkcií a mala by byť právom zbavená svojprávnosti.

Takzvané spicy scény sú absolútny podpriemer, chcú sa len podobať na niečo, čo už bolo raz napísané a oveľa lepšie. Takže naozaj ma ani toto neohúrilo.
Siriusove neustále perverzné narážky ma vytáčali do vývrtky. Oplzlé, neestetické, neohrabané, cítila som sa naozaj nepríjemne zakaždým, keď som niečo také prečítala. Plus, bábika is the new baby girl… už len z tej prezývky sa mi obracal žalúdok.
Romantická linka = absolútny podpriemer, kde by aj drahý Christian Grey hviezdil.
V celku, za celých 334 strán sa postavy nijak nevyvinuli. Wafley od prvej kapitoly do tej poslednej je rovnaká, zbytočne plochá, egoistická, hlúpa a naivná. Sirius, nekomentujem, aspoň že ostal v stave v akom ostal. Neudial sa žiadny prerod, cliffhanger žiaden, ukončenie hlboké sklamanie a neoriginalita.Takže v konečnom dôsledku mi tento príbeh nič nedal. Nijak ma neohúril, nemá ani hlbokú myšlienku a dokonca to vyzerá tak, že ani poriadny cieľ. Celé to vyzerá tak, že betareaderi svoju prácu absolútne odflákli a celá táto kniha je len bohapusté, suché ctrl+c - ctlr+v so všetkými nepodstatnými časťami príbehu od samého začiatku až do konca. Autorka neurobila nič naviac.

Ploché, nezáživné, nudné, s absenciou dynamiky a uveriteľnosti.

Dialógy absolútne umelé, nereálne. Takto sa mladý 20 roční ľudia medzi sebou nerozprávajú.

Vôbec ma neprekvapuje skutočnosť, že táto kniha v kníhkupectvách len zbiera prach. Kniha je tak ťažký podpriemer slovenskej literatúry a vlastne sa tu ani nedá hovoriť o estetickom zážitku, keď som ani žiaden nedostala.

1 z 5